Sú dnes možné zázraky?

Asi to nie je vidieť, ale články o videní bez očí, ktoré sme vydali tieto dni, nás stáli na redakčnej rade veľmi veľa úsilia. Je takýto jav možný? A ako o ňom písať? Viedli sme dlhé a emóciami nabité debaty.

Ak sa pýtate, či sme sa klonili skôr ku skepse alebo k otvorenosti voči netradičným javom, odpoviem okrídleným výrokom: Bolo to asi pol na pol.

Priznám sa rovno, že ja osobne na videnie bez očí neverím. Som z vedeckej rodiny a pomerne racionálny človek, a tak mám k podobným fenoménom ďaleko. Spôsob, akým sa tento jav údajne správa; vysvetlenia o tom, ako funguje; jazyk, ktorým je popisovaný; to všetko, mierne povedané, nie je môj svet.

Videl som ale na vlastné – občas úžasom otvorené – oči, že ľudia z môjho blízkeho okolia na videnie bez očí veria. A nielen na videnie bez očí, ale aj na pránickú výživu, videnie cez steny, telepatiu, veštenie a mnohé iné javy, súhrnne označované ako ezoterika.

Títo ľudia sú úprimní, šikovní a vzdelaní. A myslia si, že sa mýlim, rovnako presvedčene, ako si ja myslím, že sa mýlia oni.

Najprv som sa zhrozil. Ako je možné vidieť ten istý svet z tak odlišných uhlov pohľadu? To neexistuje ani o tých najjednoduchších javoch žiadna objektívna pravda, pred ktorou sa sklonia všetci, pretože je proste príliš evidentná na to, aby sme ju vedeli obísť? To si naozaj môže každý žiť v takom svete, aký si sám vytvorí, a aký mu vyhovuje?

Ako sa na Slovensku zhodneme na reforme školstva či zdravotníctva, tak náročných a komplexných úlohách, keď sa nevieme zhodnúť ani na tom, či jeden chlapec vidí, alebo nevidí bez použitia očí? Alebo či jeden pán v kroji naozaj tri roky nejedol a živil sa len vesmírnymi energiami?

Po určitom čase sa ale môj postoj zmenil. Nikto nemá patent na pravdu, a aj keď si naozaj myslím, že tentokrát mám pravdu ja, nie je mojou úlohou presviedčať o tom ostatných. Naopak, mojou úlohou je nájsť spoločnú dohodu a spoločnú reč s ľuďmi, ktorí sa na svet dívajú celkom inak ako ja. Našou úlohou na čiernalabuť.sk bolo napísať taký text, s ktorým môžu aspoň čiastočne súhlasiť všetci; text, ktorý nikoho nevynechá a neurazí.

Našou úlohou na Slovensku je nájsť spoločnú reč a dohodu medzi ľuďmi z vidieka a ľuďmi z mesta, veriacimi a neveriacimi, bohatými a chudobnými, mladými a dôchodcami. Nájsť takú reč, kde nevyhráva jeden a neprehráva druhý. Reč, ktorá nikoho nevynechá a neurazí.

To je kvadratúra kruhu. To je gordický uzol. To je Kolumbovo vajce. To je demokracia.

Že sa nám to bude dariť, to je zázrak dneška, na ktorý verím.

Kľúčové slová:

videnie bez očí

Ďalšie články od autora:

Viedol Sokratov inštitút, je šachový veľmajster a vyštudovaný evanjelický teológ.