Je možné vidieť bez očí?

Je videnie bez očí možné? Nepozerajú sa deti, ktoré čítajú so zakrytými očami len niekde popod masku? Museli sme si to overiť sami.

Zohnali sme si masku na oči a išli to skúsiť. Po jej nasadení a upevnení sme skúšali prvý krok – svetlo a tma. Pozreli sme sa striedavo do slnka a do tieňa, či uvidíme svetlo. Po chvíli pozerania do slnka sa nám pred očami objavili malinké bodky svetla. Najprv jedna, po chvíli tri, štyri, stále väčšie. Po takomto “navnímaní” nám začali kolegovia pred očami ukazovať farebné papiere a svetelné bodky sa zmenili na ich farbu. Cez masku sme takto naučili vidieť polovicu kancelárie.

Testovanie Borisa

Boris, syn trénerky videnia bez očí Ľubice Pelachovej, však vidí aj cez zastriekané plavecké okuliare, šatku, ktorú má na očiach, či pri pridržiavaní si viečok prstami. Otestovali sme si aj jeho.

Najprv si nasadí masku Blindfold, ktorú lektori na kurzoch bežne používajú, a ktorú sme testovali aj my. Dostáva od nás náhodne zvolenú knihu z poličky – Cicavce. Trochu pootáča hlavou a číta z knižky na stole. „Znaky: Telo o veľkosti 100 až 150 centimetrov,“ recituje. Zaujíma nás, odkiaľ jeho zrakový vnem vychádza. Vidí čelom? Alebo nosom? Skúšame preto knihou hýbať pred jeho očami do strán, hore, dole a zisťujeme, že ju vidí len pod úrovňou očí. Nevidí, keď mu ju držíme pred čelom, kde by “tretie oko” malo byť.

Skúsi si teda prstami pridržať zatvorené viečka. Opäť nemá problém povedať, koľko prstov na ruke mu ukazujeme, ani čítať. Skúšame mu ešte pred tvár dať knihu. Hovorí, že vidí iba tú knihu. Keď knihu vymeníme za ruku, vidí našu ruku. Tentokrát ju však už vidí aj nad úrovňou očí. „Bez masky vidí aj vyššie,“ hovorí jeho mama. Na to vraj prišli len nedávno. Prečo to tak je, ale vysvetliť nevedia.

Skúšame to teda inak. Na očiach mu pridržíme vatové odličovacie tampóny. Hovorí, že ho tlačíme, tak si ich chytí sám a vidí tiež. Ostávame ale neoblomní a oči mu chceme zakryť sami. Vtedy má už s videním problém. Pridáme aj šatku, na ňu dáme tréningové okuliare a okolo nosa ich vypcháme tampónmi, aby sme si boli istí, že nepozerá cez škárku. To už je ťažšie, hovorí, že vidí len rozmazane. Po chvíli skúšania však dokáže rozpoznať farebné papiere.

Boris so zakrytými očami. FOTO - Peter Faltus
Boris so zakrytými očami. FOTO – Peter Faltus

Šľahačka oči zakryje?

Skeptici obvykle tvrdia, že ľudia, ktorí údajne majú schopnosť vidieť bez očí, v skutočnosti vidia škárkou alebo dierkou pri nose. Poprosíme teda Borisa, aby si sadol oproti, pozeral nám do očí a čítal knižku položenú vedľa. To sa ale vraj nedá, musel by sa totiž sústrediť na oboje činnosti (videnie očami i tretím okom) naraz.

Vyťahujeme tak posledný a najnáročnejší pokus. Rozhodli sme sa mu na zatvorené oči nastriekať šľahačku. Tá je jedlá, očiam neublíži a za odmenu si ju môže celú nechať. Tak isto by mala spoľahlivo oči zakryť. Boris sa sympaticky pokusu vôbec nebojí a nerieši ani zalepené mihalnice. Naopak, teší sa na šľahačku. Musí si hlavu jemne zakloniť, aby mu z očí nestiekla dole, ale poľahky rozpoznáva farebné papiere. Tentokrát ich vidí iba vtedy, keď sú podstatne vyššie nad jeho hlavou. Pridáme teda ešte jednu vrstvu šľahačky na obočí a vtedy Boris prestáva vidieť. Šľahačka sa medzičasom roztápa, vniká medzi viečka a musíme ju ísť rýchlo umyť.

Najprv sme to vyskúšali na sebe.

Boris skúša vidieť cez šľahačku.

Minuli sa nám pokusy. Boris podľa nich zvláda čítať a rozoznávať predmety a tvary s maskou na očiach, keď sú do výšky jeho očí, ale vyššie už nie, čítať a rozoznávať predmety so zatvorenými očami bez masky, keď sú aj nad jeho nosom a rozoznávať farby so šľahačkou na očiach, keď mu ich ukazujeme nad čelom, pokiaľ nemá zakryté obočie.

Hovorí, že niekedy vidí vpravo, inokedy vľavo, raz vyššie, inokedy nižšie. Nedokáže však už vidieť cez knihu či ruku, ktorú mu dáme pred tvár. Maska alebo šatka, ktorá mu zakrýva celé čelo, však nevadí. Podľa vlastných slov je schopný videnie bez očí zapínať i vypínať podľa svojej vôle, podobne, ako keď otvárame alebo zatvárame oči. Po polhodinke sa videnie unaví a Boris obvykle potrebuje pauzu, inak nevidí nič. Prečo má videnie tretím okom takéto nestále vlastnosti vysvetliť nevedia a vraj im to vlastne ani nevadí. “Vysvetľovať sa to z neurologickej stránky dá len ťažko, kedy si som sa o to ale snažila,” hovorí Pelachová.

Dôležité vedľajšie účinky

Ďalej sa už len rozprávame. Pani Pelachová vidí, že sme skeptickí a s úsmevom hovorí, že nás nepotrebuje presvedčiť. Je to nás, či im uveríme. Borisovým schopnostiam vraj neverila najprv ani ona sama. „Tiež som si myslela, že ma ošalieva,“ smeje sa. Keď však raz Boris so zavretými očami úprimne prekvapene prehlásil, že ju vidí, uverila a začali trénovať. Odvtedy už vyškolila zhruba päťsto ďalších detí.

Niektoré z detí mali aj problém so zrakom, prostredníctvom tretieho oka však údajne dokázali čítať aj bez okuliarov. “Dve nevidiace dievčatká sa naučili na kurze rozpoznávať štyri farby,” tvrdia tréneri vo svojej knižke Vidieť bez očí, vedieť bez učenia. Sú však podľa nich aj mnohí slepí, ktorí vidieť jednoducho nechcú. “Báli sa sklamania,” vysvetľuje tréner Miroslav Maduda.

Učenie videnia bez očí však nie je jediným cieľom školy 3balance. Dôležitejšie sú takpovediac vedľajšie účinky. „Deťom sa rozvinie intuícia,“ tvrdí. Na kurze rozvoja intuície sa tak deti učia aj vnímať auru, vnímať na diaľku či komunikovať telepaticky. Niektoré dokonca majú predtuchy alebo vedia odhadnúť, čo si druhí myslia. Skúšajú potom s nimi napríklad telepatiu na Zenerových kartách – deti vraj dokážu uhádnuť viac než v polovici prípadov, čo bude na obrázku. „Žiadne dieťa neveští,“ upozorňuje Pelachová. „Sú to len také spontánne vhľady,“ hovorí.

Pýtame sa lektorov, či sú oni sami schopní telepatie – radi by sme ju vyskúšali. Vysvetľujú nám ale, že táto schopnosť je vraj prístupná len dlhodobo trénovaným ľuďom alebo sa vyvinie niekomu spontánne po nejakom úraze alebo náročných životných skúškach, keď človek pochopí zmysel bytia a priority života. „Je to otázka rozšíreného vedomia, podobne ako jasnozrivosť,“ hovorí Pelachová.

Môže za to šišinka

Za všetky tieto schopnosti by mala byť zodpovedná mozgová žľaza s vnútorným vylučovaním – epifýza. Tá sa nachádza v strede hlavy a po slovensky sa jej hovorí šišinka alebo pre mystikov tretie oko. Keď sa o nej trénerka rozprávala s medikmi, hovorili jej, že sa o nej vlastne ani nejako veľa neučia, že to je len taká zakrpatená žľaza. „To, že je zakrpatená naznačuje, že kedysi bola väčšia a mali sme schopnosti, ktoré sa nám ale časom stratili,“ myslí si Pelachová.

Kurz videnia bez očí stojí 120 eur za dve poldňové stretnutia. Či to nie je priveľa? „Každý lektor, ktorý má vedomosti a skúsenosti získané svojou praxou a štúdiom, ich predáva. 120 eur je za takúto schopnosť strašne málo,“ hovorí Pelachová. Je pravda, že existujú aj drahšie kurzy. Či si ale radšej nezarobia napríklad v Paranormální výzve, ktorá ponúka tomu, kto ich presvedčí o svojich nadprirodzeným schopnostiach, 100-tisíc euro? „Možno si tam pôjdeme pre výhru,“ povedala Pelachová. To, že v televízii Markíza tvrdili, že účasť Borisa vo výzve odmietli, nie je podľa nej pravda. Nikto ich tam totiž ešte nepozval.

V každom prípade ale nie sú s podobnými výzvami stotožnení. „Skeptici ignorujú základný fakt, s ktorým je každý dobrý vedec oboznámený – pozorovateľ ovplyvňuje pozorovanie,“ hovorí Pelachová. Takže ak by pozorovatelia nechceli Borisovi uveriť, tak jednoducho neuveria. A oni to dokazovať niekomu nemajú potrebu. Tu by som doplnila toto: Nie je pravda, že lektori odmietli ukázať schopnosť videnia v zastriekaných plaveckých okuliaroch. Takéto zábery sú nafilmované priamo v televízii Markíza. Prečo to televízia Markíza zámerne zamlčala?

Po stretnutí s Borisom sme sa v redakcii ešte veľa rozprávali. Polovica z nás je ochotná veriť, že nech to akokoľvek neuveriteľne znie, vidieť bez očí je zrejme možné, polovica naopak stále neverí, že také niečo možné je.

Napriek tomu sme presvedčení, že Boris ani jeho mama nás zámerne neklamali. Videnie bez očí však tak veľmi odporuje dnešnému stavu poznania, že aj keby to bola pravda, bolo by veľmi ťažké ho akceptovať, nech sa to skúša v koľkýchkoľvek pokusoch.

Na kurz videnia bez očí sme najprv zobrali deti. Prečítajte si, ako to dopadlo TU.

 

Reakcia Ľubice Pelachovej

Ďakujeme tímu redakčnej rady Čierna labuť za ich úprimnú snahu zistiť viac o fenoméne videnia bez očí. Vďaka nim sa posúva komunikácia na Slovensku v tejto oblasti ďalej. Bolo pre nás zaujímavé sledovať otázky tej „skeptickejšej polovice“ v priamom prenose a uvedomiť si, ako ľudia premýšľajú, keď sa stretnú zoči-voči niečomu novému, pre nich nevysvetliteľnému.

My však radi čitateľom Čiernej Labute prezradíme, že komunikácia o „videní bez očí“ sa už pred viac ako jedným rokom posunula z roviny „ nevysvetliteľná záhada a zázrak“, alebo pre skeptikov „podvod“ do roviny „vedecky dokázaná schopnosť mozgu“.

V rámci vedeckého sveta existujú správy z výskumov neuropsychológov, neurochirurgov a ďalších odborníkov, ktoré tento fenomén dokazujú, už viac ako rok. Ľudia, ktorí tvrdia, že tento fenomén odporuje súčasnému stavu poznania, sú len neinformovaní. Určite však odporuje stavu ICH VLASTNÉHO POZNANIA, čo je však prejavom ich záujmu /resp.nezáujmu študovať tento fenomén hlbšie. Pre ľudí, ktorí si chcú o téme naštudovať viac, odporúčame pozrieť si práce renomovaného neuropsychológa Prof. Elio Conte alebo talianskeho neurochirurga Prof. Enrica Pierangeli.

Každý človek sa nachádza v určitom stave poznania a vlastní presvedčenia, o ktorých si myslí, že sú správne. V histórii ľudstva sa pravidelne opakovali situácie, kedy ľudia boli presvedčení o niečom, čo nakoniec vyvrátila aj veda. Verili, že nič, čo je ťažšie ako vzduch, nemôže lietať alebo že Zem je rovná doska… Každý človek má na svoje vlastné presvedčenia právo. Nie je našou úlohou meniť presvedčenie človeka, ktorý to nechce. Preto nemáme dôvod presviedčať skeptikov, ktorí v skutočnosti nechcú poznať pravdu, naopak, majú potrebu zmeniť Vaše vlastné presvedčenie J… i keď je založené na hlbokom poznaní, praxi a dokonca už aj na vedeckých výskumoch. Samozrejme máme záujem študovať tento jav hlbšie a definovať presné podmienky, v akých funguje.

Radi sa stretneme s ľuďmi, ktorí sú otvorení a pripúšťajú všetky možnosti … Pretože toto je svet všetkých možností J. A nám sa páči žiť v takomto svete. A aj v ňom žijeme.

Za tím 3Balance

Mgr. Ľubica Pelachová

Kľúčové slová:

videnie bez očí

Ďalšie články od autora: