Strany kandidujúce v parlamentných voľbách nemajú životné prostredie ako hlavnú agendu. Napriek tomu si je podľa JURAJA RIZMANA z čoho vybrať, aj keď za záruku považuje skôr konkrétne osobnosti, než volebné programy.
Má význam ísť kvôli životnému prostrediu voliť?
Čiastočný a nepriamy význam to určite má. Osobne však účasť na voľbách vnímam oveľa širšie, ako len cez environmentálnu optiku.
Čo hovoríte na to, že najsilnejšia strana SMER-SD, ktorá bola posledné štyri roky sama vo vláde, nemá vo svojom volebnom programe vôbec spomenuté životné prostredie?
Myslím si, že to nie je až také dôležité.
Prečo?
Pretože SMER nemal dlho pripravený žiadny volebný program. V prvej časti volebnej kampane sa v podstate obmedzili len na komunikáciu základných sloganov a piatich programových bodov. Sústredili sa na to, čo ako strana považujú za dôležité. Vybrali si päť priorít, ktoré majú najväčšiu šancu zaujať voličov.
Nie je to ale aj tak neštandardné?
Iste, v porovnaní so západnou Európou je to neštandardné. Ale v tomto SMER reagoval čisto pragmaticky. Oni dobre vedia, že aj keby vypracovali a prezentovali sebe lepší program v oblasti životného prostredia, pre ich voličov by to nebolo rozhodujúce. Dovolím si tvrdiť, že SMER nikdy nemal extra program pre životné prostredie a predsa, ak sa pozrieme na posledné štyri roky, vidíme, že túto tému dokázali uchopiť a manažovať.
Ako to myslíte?
Spomeňte si na prvú vládu Roberta Fica. Envirorezort mala v kompetencii SNS. Za tri roky sme mali troch rôznych ministrov ŽP. Všetci odchádzali za mimoriadnych okolností a po vážnych prešľapoch. SMER bol nakoniec nútený zasiahnuť. Odobral síce SNS rezort, ale ani jeho dvom nominantom sa veľmi nedarilo… Keď sa po tejto skúsenosti, v roku 2012 tvorila druhá vláda Roberta Fica, boli tu oprávnené obavy, ako sa s vedením rezortu SMER vyrovná. No a ak sa pozriem na posledné štyri roky, tak síce vidím veľa neriešených problémov, veľa nekoncepčného postupu a dokonca aj niekoľko vážnych káuz, ale stále si myslím, že v porovnaní s ich prvou vládou, to teraz zvládli lepšie. Nehovorím výborne, ale lepšie.
Pre ľudí je ale dôležité vedieť, čo si strany o problematike, ktorá ich zaujíma, myslia.
Ak ste volič, ktorého zaujíma primárne životné prostredie, máte problém. Ak sa totiž aspoň trochu v problematike vyznáte a pozriete si programy politických strán zistíte, že majú environmentálnu problematiku spracovanú zväčša povrchne, všeobecne až heslovito, alebo takmer vôbec. Myslím si, že je to dané hlavne tým, že politické strany kladú v kampani dôraz na témy, ktoré verejnosť vníma ako najdôležitejšie. No a prieskumy verejnej mienky nám dlhodobo ukazujú, že životné prostredie medzi takýmito prioritami ľudí jednoducho nie je.
Neobjaví sa životné prostredie ani v prvej desiatke priorít?
Nie a naozaj tam nie je už dlhodobo. Keď to veľmi zjednoduším, politické strany si svoje programové priority a témy predvolebnej kampane vyberajú na základe povedzme prvých štyroch-piatich problémov, ktoré verejnosť vníma ako najdôležitejšie. Vôbec ma preto neprekvapuje, že v kampani rezonujú hlavne témy ako je bezpečnosť, ekonomika, nezamestnanosť, zdravotníctvo, školstvo a samozrejme korupcia a klientelizmus. To sú presne tie témy, ktoré sú v prieskumoch dlhodobo na vrchole.
To, že Slovákov až tak netrápi životné prostredie sa odráža aj vo fakte, že tu nie je žiadna silná zelená strana.
Aby sme si rozumeli, ja netvrdím, že naši občania nevnímajú citlivo otázky životného prostredia. Ja len tvrdím, a potvrdzujú to aj prieskumy verejnej mienky, že sú tu očividne iné témy, ktoré naši občania vnímajú ako závažnejšie.
Môžeme teda čakať, že keď sa raz zlepší situácia s korupciou či zdravotníctvom, dostane sa na rad aj životné prostredie?
Vo všeobecnosti platí, že vo vyspelých krajinách, kde je stabilita, vyššia životná úroveň, a rozvinutá stredná trieda, teda v krajinách kde ľudia denne neriešia zásadné otázky fungovania spoločnosti ako je zdravotníctvo, bezpečnosť, či prístup k spravodlivosti, sa viac pozornosti venuje otázkam zdravého životného štýlu, či ochrane životného prostredia. Inak, keď sa už bavíme o názoroch verejnosti a problémoch, ktoré ľudia vnímajú ako prioritné, dovoľte mi povedať ešte jednu vec. Myslím si, že časť viny za to, ako dnes ľudia na Slovensku vnímajú životné prostredie padá na nás, na ochranárov a na environmentálne mimovládky. Vo väčšine prípadov sme jednoducho nedokázali problémy životného prostredia širokej verejnosti odkomunikovať tak, aby ich verejnosť pochopila, prijala za svoje a od politikov požadovala ich riešenie.
Pritom sú to aj problémy, ktoré naozaj treba urgentne riešiť. Napríklad vrakunskou skládkou je ohrozený náš najväčší vodný zdroj na Žitnom ostrove. Keď nebudú mať ľudia čo piť, bude vlastne jedno, že je niekde korupcia.
Nepochybujem o tom, že keď všeobecný pojem životné prostredie rozmeníme na drobné a budeme sa s ľuďmi baviť o tom čo jedia, čo pijú a čo dýchajú, tak rýchlo zistíme, že je to aj pre nich samotných mimoriadne dôležité. Akurát, že my environmentalisti, často hovoríme rečou, ktorej bežný človek proste nerozumie. Niet preto divu, že v konkurencii iných vážnych tém často strácame pozornosť ľudí, médií i politikov. Aj napriek tomu, že som k environmentálnemu hnutiu kritický, nemyslím si, že je to bezvýchodisková situácia. Vnímam to skôr ako obrovskú príležitosť, s ktorou sa dá niečo do budúcnosti robiť.
Aké sú najbližšie výzvy v oblasti životného prostredia, s ktorými sa vláda, a nielen ona, bude musieť v najbližších rokoch popasovať?
Klimatická zmena. To je zásadná, a podľa mňa najdôležitejšia vec, ktorá bude ovplyvňovať všetkých a všetko – od pitnej vody a poľnohospodárstva, cez lesy a biodiverzitu až po zdravie, kvalitu života a bezpečnosť. Je to kľúčová výzva dnešnej doby, ktorej by sme sa mali seriózne začať venovať. Keď hovorím seriózne sa venovať, myslím tým, že politické kroky, ktorých sme svedkami na medzinárodnej i národnej úrovni proste nestačia.
Prečo?
Ako hlavný problém vnímam to, že riešenia, ktoré by sme mali naozaj realizovať, sú veľmi ťažko politicky presaditeľné. Bude totiž musieť dôjsť k zásadnej redukcii spotreby, oveľa efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a teda aj k výraznému uskromneniu sa. Pre každého politika, ktorý chce vyhrať voľby, je samovražda začať voličom hovoriť, že budú musieť znížiť svoju spotrebu, svoj komfort, a že budú musieť zmeniť svoj životný štýl.
Ako vnímate, že stále sú medzi politikmi aj klimaskeptici?
Pozrite sa, významná časť slovenských politikov ešte stále verí aj rôznym náboženským a rasovým predsudkom. Je to smutné. V globálnom meradle je v otázke klimatickej zmeny vedecký konsenzus tak široký, že tí, ktorí odmietajú prijať tento vedecký konsenzus, vlastne odmietajú prijať vedu ako takú. Myslím si, že dnes nemá žiadny zmysel sa baviť o tom, či klimatická zmena je alebo nie je. Dnes už naozaj nemá zmysel s klimaskeptikmi strácať čas. Treba pracovať na prevencii, ktorá je ešte stále čiastočne možná, a na adaptácii, ktorá bude nevyhnutná.
Keď sa pozrieme na konkrétne kandidujúce politické strany, z Envirodotazníka vyšla najlepšie SMK. Ako to vidíte ty? Ktorá kandidujúca strana ponúka najlepší environmentálny program?
Špeciálne v našich, v slovenských podmienkach, by som význam volebných programov naozaj nepreceňoval. Ja ich vnímam len veľmi, veľmi orientačne. Ako oveľa dôležitejšie sa mi dnes zdá to, kto je nositeľom danej témy, v našom prípade ochrany životného prostredia, v konkrétnej politickej strane. Napríklad také OĽaNO má celkom zaujímavo vypracovaný environmentálny program, ale… OĽaNO je viac ako regulárna politická strana, skôr voľným zoskupením osôb. Väčšina ich kandidátov nie sú straníci viazaní programom svojej strany. Sú to nezávislé osobnosti. Mám preto vážne pochybnosti, či a ako budú schopní ako strana garantovať dodržiavanie svojho volebného programu. Na druhej strane, je však na kandidátke OĽaNO dosť ľudí, ktorí majú silné environmentálne cítenie a dlhodobo sa pozitívne profilovali v tejto oblasti. V tom ja vidím oveľa väčšiu nádej a oveľa väčšiu záruku, ako v tom, čo OĽaNO má alebo nemá napísané v programe. A ešte k Vašej otázke na SMK. Vôbec ma neprekvapuje, že SMK má zaujímavý program pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, lebo jeho nositeľom je dvojnásobný minister životného prostredia – László Miklós.
A čo taká SaS, #Sieť, Most-Híd alebo KDH?
Neprekvapil ma napríklad úspech strany #Sieť v ochranárskom Envirodotazníku, ktorý spracovala organizácia CEPTA. Na kandidátke majú lídrov iniciatívy Kremnica nad zlato Luboša Kürthyho a Ivanu Uhríkovú a pokiaľ viem na ich enviro programe sa podieľalo viacero ľudí známych z ochranárskeho prostredia. A čo sa týka SaS, Most-Híd, KDH ale aj napríklad SNS, priznám sa, že v rámci týchto volieb ich vnímam skôr cez iné agendy, ako cez životné prostredie.
Pri prezeraní programov trochu bije do očí, že veľa strán poníma životné prostredie ako súčasť poľnohospodárstva a vidieka. Čo však s mestami, v ktorých žije viac ako polovica Slovákov?
Áno, to neustále spájanie ochrany životného prostredia s témou poľnohospodárstva, a to pomerne časté spájanie tejto témy s prostredím vidieka, je dobrou ukážkou, že vo vnímaní a pochopení environmentálnych tém politikmi máme ešte veľa čo zlepšovať. V tejto súvislosti, by som ale rád zdôraznil jeden pozitívny trend, ktorý tu sledujem, a ktorý mimochodom považujem za obrovský politický úspech občianskych a ochranárskych iniciatív. Všimnite si, aký obrovský posun nastal v politickom vnímaní cyklodopravy. Kým pred rokmi to bolo čisto len a len o budovaní diaľnic, vlakoch a autobusoch, dnes už hádam nie je žiadna relevantnejšia strana, ktorá neuznala zmysel cyklodopravy a význam budovania, či zlepšovania cyklistickej infraštruktúry. Je to úspech, ktorý nám všetkým ukazuje cestu. Ukazuje, že veci sa dajú postupne meniť k lepšiemu. Skrátka, že, keď sa chce, tak sa to dá.
Máme na Slovensku aj strany zelených. Pohybujú sa však pod hranicou zvoliteľnosti a časť ich kandidátov je dnes napojených na stranu SMER. Ako ich vnímate vy?
Máme dve zelené politické strany, ktoré má verejnosť ako tak možnosť poznať. Prvá je Strana zelených Slovenska, ktorá vo voľbách kandiduje samostatne a druhá je Strana zelených, ktorá má štyroch kandidátov na kandidátke strany Most-Híd. Veľmi zjednodušene ich delíme podľa loga na stromčekovú a srdiečkovú (smiech). Oba tieto subjekty sú v podstate mŕtve. Dlhodobo sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti a na národnej, či regionálnej úrovni nehrajú žiadnu rolu. Myslím si, že je zbytočné sa im viac venovať. Treba povedať jasne – na Slovensku dnes nemáme žiadne hnutie, či politickú stranu, ktorá by sa dala, čo i len porovnať s modernými zelenými politickými stranami západoeurópskeho typu.
Niektorí si ale myslia, že keby na Slovensku existovala kvalitná strana zelených, ako je napríklad v Rakúsku, mohla by mať aj desať percent.
Faktom je, že na slovenskej politickej scéne zatiaľ žiadny takýto subjekt nemáme. Či sa nám to páči, alebo nie, momentálne tu nie je nikto, kto by reprezentoval modernú zelenú politiku. A faktom tiež je, že politický priestor od stredu doľava, teda priestor, kde sa zvykne pohybovať väčšina štandardných európskych zelených strán, dnes dominantne pokrýva SMER-SD. Samozrejme, otázne je, ako sa vyvinie situácia, či už po týchto, alebo po ďalších voľbách. Ak sa začne výraznejšie meniť status quo, priestor pre autentickú protestnú stranu, ktorá by bola niekde v priestore od stredu doľava, by tu mohol byť.
Vráťme sa však k blížiacim sa voľbám. Je si podľa Vás z koho v týchto voľbách vyberať?
Ak sa bavíme o ľuďoch, tak určite áno. Ak by sme porovnávali s minulosťou, tak oproti posledným dvom – trom voľbám, kandiduje teraz do NRSR určite viac ľudí, ktorí by sa dali označiť ako občianski aktivisti, ale aj environmentalisti, ochranári, či ľudia s citom pre ochranu životného prostredia.
Nechceli by ste kandidovať Vy?
Ďakujem, neprosím (smiech).
Už viete, koho budete voliť?
Voliť určite pôjdem. Ale priznám sa, že momentálne riešim vážnu dilemu. Významná časť ochranárov totiž kandiduje na kandidátkach strán, ktoré sú pre mňa politicky neprijateľné. Na jednej strane by som teda veľmi chcel vo voľbách podporiť ochranárov, ale na druhej strane to nechcem urobiť, ak kandidujú za politické strany, ktoré vystupujú proti EÚ, presadzujú bezbrehý neoliberálny ekonomický model, vystupujú proti právam menšín, či voči právam žien a presadzujú stredoveké náboženské vnímanie sveta. Životné prostredie je pre mňa síce jedným z rozhodujúcich faktorov, ale nie natoľko, aby som odignoroval ďalšie etické, či politické otázky.
JURAJ RIZMAN sa venuje ochrane životného prostredia od roku 1993. Pôsobil ako koordinátor platformy slovenských environmentálnych organizácií Ekoforum (2000-2001) a neskôr patril medzi zakladateľov platformy Zelená koalícia (2013). Od roku 2012 je členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Pôsobil ako hovorca a neskôr riaditeľ Greenpeace Slovensko (2002-2013). Dlhodobo sa venuje environmentálnej politike a analyzovaniu rôznych aspektov fungovania a činnosti slovenského environmentálneho hnutia.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
