fbpx

Home

V Európe je školských systémov, ktoré obmedzujú učiteľov, výrazne viac ako u nás, myslí si zakladateľ programu Akadémia riaditeľov, lektor, kouč a bývalý minister školstva Daniel Bútora. Prečo je potrebná reforma školstva? Ako by mali pedagógovia odkomunikovať zmeny rodičom? Prečo by sa mali na názor pýtať aj žiakov a čo je potrebné pre kvalitné inkluzívne vzdelávanie? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Komunitná spolupráca, produkcia lokálnych potravín, adaptácia sídiel na klimatickú zmenu, podpora biodiverzity a zveľadenie verejných priestorov – to všetko by mali podporovať a prinášať „jedlé ostrovy”. Prvé tri takéto ostrovy sú vysadené v Kežmarku, Martine aj v obci Pača.

Výtvarníčka Rosie Naive Art, vlastným menom Ružena Babicová, prostredníctvom umenia glosuje politiku, nabáda k ochrane prírody a dáva návody, ako pomáhať. Dáma z Podpoľania je na slovenských sociálnych sieťach úkazom. Jej maľby vedia byť idylické, rady naliehavé a kritika drsná. Rozhovor s Rosie sme stihli tesne pred prenášaním žabiek počas migrácie.

Hlavnými nositeľmi environmentálnych nápadov na Základnej škole Dr. Daniela Fischera v Kežmarku sú žiaci. Menia školu, pričom myšlienky šíria aj ďalej do mesta – ovplyvňujú nimi rodičov, kamarátov či susedov.

Dôchodok sa dá venovať nielen vlastným vnúčatám – Irena Bujnová z Veľkého Klíža sa stala náhradnou babkou viac ako desiatke detí z miestnej základnej školy. Rozbehla krúžok Veselo je s babkou, kde sa s deťmi hrajú vonku alebo maľujú či vyšívajú. Škola však nie je inovatívna len medzigeneračným vzdelávaním, jej pedagógovia tiež bojovali za vybudovanie kruhového objazdu pred školou kvôli bezpečnosti detí.

Dospelí by nemali prikazovať mladým, čo majú robiť, ale pomáhať im nájsť vlastné cesty, myslí si Tomáš Pešek. Je koučom a propagátorom neformálneho vzdelávania. Prostredníctvom kurzov Transition pomáha mladým mužom na ceste k dospelosti. Čo je a čo nie je koučing? Ako sa na slovenských školách udomácňuje? Aké sú trendy, ktoré menia svet mladej generácie? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Názor na dnes:

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Názory

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Podcast

Vzdelávanie

V Európe je školských systémov, ktoré obmedzujú učiteľov, výrazne viac ako u nás, myslí si zakladateľ programu Akadémia riaditeľov, lektor, kouč a bývalý minister školstva Daniel Bútora. Prečo je potrebná reforma školstva? Ako by mali pedagógovia odkomunikovať zmeny rodičom? Prečo by sa mali na názor pýtať aj žiakov a čo je potrebné pre kvalitné inkluzívne vzdelávanie? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Hlavnými nositeľmi environmentálnych nápadov na Základnej škole Dr. Daniela Fischera v Kežmarku sú žiaci. Menia školu, pričom myšlienky šíria aj ďalej do mesta – ovplyvňujú nimi rodičov, kamarátov či susedov.

Dôchodok sa dá venovať nielen vlastným vnúčatám – Irena Bujnová z Veľkého Klíža sa stala náhradnou babkou viac ako desiatke detí z miestnej základnej školy. Rozbehla krúžok Veselo je s babkou, kde sa s deťmi hrajú vonku alebo maľujú či vyšívajú. Škola však nie je inovatívna len medzigeneračným vzdelávaním, jej pedagógovia tiež bojovali za vybudovanie kruhového objazdu pred školou kvôli bezpečnosti detí.

Spoločnosť

Väčšine ľudí dôveruje iba každý štvrtý Slovák. Hugo Gloss pracoval pre Slovenskú katolícku charitu, v ktorej riadil humanitárne projekty v Iraku, Sýrii a v Libanone. V týchto krajinách zažil rozpadnuté spoločnosti, pretože ich členovia si prestali vzájomne dôverovať. Dnes je súčasťou DEKK inštitútu, kde skúma slovenskú spoločnosť. Prečo je dôležitá spoločenská súdržnosť, aké témy polarizujú a  čo vieme robiť, aby sa Slovensko nerozpadlo?

Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?

Predpoludním sa snaží naladiť na deti, popoludní pochopiť hranice ľudskej ľahostajnosti. Szilvia Kondor pracuje ako špeciálna pedagogička s deťmi s poruchami autistického spektra. Po práci zachraňuje šteňatá z Veľkých Kapušian a okolitých obcí na východe Slovenska. Útulok Happy Farma má na dočasnom mieste, v zime tam musí nosiť vodu z domu. A susedia proti nej spísali petíciu a jedného zo psov jej otrávili. V článku opisuje, čo všetko ako psia záchranárka zažíva, prečo je situácia s túlavými a týranými psami na východe alarmujúca a akým spôsobom si najčastejšie overuje záujemcov o adopciu.

Spiritualita

Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?

Je mamou dvoch dievčat, avšak vychováva len jedno z nich. Prvú dcéru Sáru stratila v deviatom mesiaci tehotenstva, krátko pred jej príchodom na svet. Vďaka brožúre, ktorú dostala v nemocnici v Nemecku, sa dokázala zorientovať v ťažkej situácii a spraviť rozhodnutia, na ktoré nebola pripravená. Podobnú brožúru napísala aj pre slovenské nemocnice a prostredníctvom občianskeho združenia Tanana pomáha osirelým rodičom. Okrem osobnej skúsenosti Andrea rozpráva aj o tom, či sú zdravotníci a pohrebníctva pripravené na podobné situácie a na čo všetko by mali mať osirelí rodičia nárok.

Klimatická kríza sa dotýka aj Slovenska. Dôkazom sú vysychajúce potoky, rybníky či vysoké teploty. Ľudia prepadajú “ekožiaľu” pocitu smútku, úzkosti a beznádeje z meniacej sa krajiny. Mladé páry riešia dilemu, či chcú priviesť svojich potomkov do radikálne meniaceho sa sveta. Iní zase rezignujú na snahu niečo zmeniť, lebo sú presvedčení, že nič nezmôžu. Je náš smútok opodstatnený? Sme psychicky pripravení na zmeny, ktoré nás čakajú? Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí neveria globálnemu otepľovaniu? Pýtali sme sa psychológa a spoluzakladateľa Českej psychologickej aliancie pre globálne zmeny, Adama Suchého.

Enviro

Komunitná spolupráca, produkcia lokálnych potravín, adaptácia sídiel na klimatickú zmenu, podpora biodiverzity a zveľadenie verejných priestorov – to všetko by mali podporovať a prinášať „jedlé ostrovy”. Prvé tri takéto ostrovy sú vysadené v Kežmarku, Martine aj v obci Pača.

Výtvarníčka Rosie Naive Art, vlastným menom Ružena Babicová, prostredníctvom umenia glosuje politiku, nabáda k ochrane prírody a dáva návody, ako pomáhať. Dáma z Podpoľania je na slovenských sociálnych sieťach úkazom. Jej maľby vedia byť idylické, rady naliehavé a kritika drsná. Rozhovor s Rosie sme stihli tesne pred prenášaním žabiek počas migrácie.

Kuchynský odpad tvorí najväčšiu časť zmesového odpadu na Slovensku. Ak to chcú samosprávy zlepšiť, mali by sa poučiť z dobrých príkladov, ktoré sú podľa odborníčky na odpady Martiny Gaislovej aj na Slovensku. Čo občanov motivuje a, naopak, odrádza od triedenia? Ako sa bioodpad triedi v slovenských mestách a prečo v obchodných reťazcoch nájdeme namiesto mikroténových vrecúšok tie rozložiteľné?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner